VO SVETLE PRAVDY

Zväzok II.

 

TERAZ SMELO STÚPAJ NAHOR !

1.Zodpovednosť    2.Osud    3.Stvorenie človeka    4.Človek vo stvorení    5.Dedičný hriech
6.Boh    7.Vnútorný hlas    8.Náboženstvo lásky    9.Vykupiteľ    10.Tajomstvo zrodenia
11.Odporúča sa okultné školenie?    12.Špiritizmus    13.Pripútaný k zemi
14.Je pohlavná zdržanlivosť duchovne prospešná?    15.Myšlienkové formy
16.Bdejte a modlite sa!    17.Manželstvo    18.Právo dieťaťa voči rodičom
19.Modlidba    20.Otčenáš    21.Velebenie Boha    22.Človek a jeho slobodná vôľa
23.Ideálni ľudia    24.Uvaľte na neho všetku vinu    25.Zločin hypnózy
26.Astrológia    27.Symbolika v ľudskom osude    28.Viera    29.Pozemské statky
30.Smrť    31.Zosnulý    32.Zázrak    33.Krst    34.Svätý Grál    35.Tajomstvo Lucifera

1.Zodpovednosť

- Neoblomne pretrváva zákon: "Čo človek zasieva, to aj mnohonásobne zožne!"
- Človek nesie teda duchovne zodpovednosť za všetko, čo robí. Táto však začína už pri rozhodnutí; nie teda až po vykonaní činu, pretože čin je vlastne výsledkom rozhodnutia.
- Je len jeden Stvoriteľ, jeden Boh, a preto tiež len jedna sila, ktorá všetkým existujúcim prúdi, všetko oživuje a podporuje!
- Človek túto silu vedie pomocou cítenia a s tým súvisiacimi myšlienkami k dobrým alebo zlým následkom.
- S čistou radosťou myslite na to, že ste schopní svojím úprimným cítením a myslením, chcejúcim dobro, bez námahy riadiť jedinú a mohutnú tvorivú silu. Pracuje sama, vy ju potrebujete len riadiť.
- Pretože jestvuje len táto jedna Božia sila, vysvetľuje sa tým aj tajomstvo, prečo musí nakoniec v každom vážnom boji temno ustúpiť Svetlu a zlo dobru.
- Čo je dobré a čo zlé, to cíti každý bez slov až do končekov svojich prstov. Každé hĺbanie o tom by len miatlo.
- V každom okamihu môžete nastúpiť cestu k výšinám a napraviť minulé, nech je to čokoľvek!
- Myslite na to, ako vami prúdi čistá sila Božia. Potom sa sami zľaknete zavádzať túto čistotu do špinavých kanálov nepekných myšlienok.

2.Osud

- Mnoho ľudí zotrváva v tvrdení, že človek predsa nemá slobodnú vôľu, keď je podrobený osudu! Ale slobodné rozhodnutie predchádzalo každému zvratnému pôsobeniu teda každému osudu!
- Zvratné pôsobenie sa môže prejaviť už v terajšom živote človeka, alebo tiež po odložení hrubohmotného tela, teda v jemnohmotnosti alebo ešte neskoršie, opäť v hrubohmotnom pozemskom živote.
- Tvorca je viazaný na svoj vlastný výtvor, i keď tento bol určený aj iným!
- Zákon zvratného pôsobenia sa prejavuje tak, že každý výtvor pri svojom pohybe vesmírom pritiahne k sebe rôzne výtvory rovnakého druhu. Týmto posilnením nastáva čoraz väčšie zhustenie, až konečne z toho vzniká hrubohmotný účinok, následkom ktorého musí niekdajší pôvodca sám prežívať to, čo kedysi chcel, a tým sa konečne oslobodí.
- Boh vôbec nezasahuje do ľudských životov, pretože od počiatku votkal do stvorenia svoje dokonalé zákony, ktoré pracujú samočinne a nepodplatiteľne.
- Hlavnou chybou ľudí pri nepochopení osudu je, že posudzujú len podľa hrubohmotného a seba v ňom vidia ako stred. Často počítajú len s jedným životom.
- V samočinne pôsobiacich zákonoch je súčasne bezpečná záruka milosti a odpustenia!
- Vďaka trvalému dobrému chceniu vo všetkom myslení i konaní, sa dobro v človeku samotnom neustále upevňuje, a podľa toho formuje jemnohmotné okolie, ktoré ho obklopí ako ochranný plášť, po ktorom sa skĺznu zlé spätné pôsobenia.

3.Stvorenie človeka

- "Boh stvoril človeka podľa svojho obrazu a vdýchol mu svoj dych!" To sú dva deje: stvorenie a oživenie!
- Svorenie človeka bolo dlhou reťazou vývoja, prebiehajúcim prísne podľa zákonov, ktoré sám Boh vložil do stvorenia.
- Trvalým usilovným formovaním vzniklo časom najvyššie vyvinuté zviera, ktoré sa dnes označuje menom "Pračlovek", a tak vznikla nádoba, do ktorej sa mohla vteliť nesmrteľná iskra z duchovného.
- Jemnohmotne duchovný človek vyšiel ako duchovná iskra, klesal jemnohmotným svetom a povznášal všetko okolo seba. Kým dozrievala nádoba v hrubohmotnom svete, vyvinula sa duša v jemnohmotnosti natoľko, že mala dosť sily uchovať si svoju samostanosť aj po vstupe do hrubohmotnej nádoby.
- Spojenie duše s hrubohmotnou nádobou znamenalo teraz vrúcnejšie zjednotenie sveta hrubohmotného s jemnohmotným až do duchovnej oblasti. Až tento dej bol zrodom človeka!
- Plodenie samo je ešte aj dnes čisto zvieracím aktom.
- Podobne živočíšného druhu je tiež vývoj telíčka až do polovice tehotenstva. V polovici tehotenstva vteľuje sa do tela k zrodeniu predurčený duch, ktorý sa dovtedy zdržiaval v blískosti nastávajúcej matky. Vstup ducha spôsobuje prvé pohyby dieťatka, ako aj vznik oblažujúceho pocitu tehotnej ženy, ktorý je uvedomením si blízkosti druhého ducha v nej.
- Pri prvotnom vtelení človeka, pri plodení najušľachtilejšej dvojice najvyššie vyvinutých zvierat (pračlovek), nevtelila sa ako doteraz v hodine inkarnácie duša zvieraťa, ale miesto nej už pripravená ľudská duša, prechovávajúca v sebe nesmrteľnú duchovnú iskru.
- Jemnohmotné duše s prevažne pozitívne vyvinutými vlastnosťami sa inkarnovali do zvieracích tiel rodu mužského a duše s prevažne negatívnymi (nežnejšími) schopnosťami do ženských tiel.
- Odštiepenie ženy z prvého človeka bolo jemnohmotne duchovného druhu.
- Žena mala a tiež mohla byť vďaka svojím cennejším duchovným vlastnostiam skutočne dokonalejšou ako muž. Ale žiaľ zlyhala v prvom rade ona, keď sa stala hračkou daných jej mocných citových síl.
- Ľudia postupným pestovaním rozumu tento povýšili na vládcu, pripútali sa tak na priestor a čas, čím sa odlúčili od jemnohmotného sveta a jeho pochopenia.

4.Človek vo stvorení

- Človek v skutočnosti nemá žiť doteraz zaužívaným spôsobom, ale má byť viacej človekom citu. Tým by vytvoril spojovací článok, potrebný k ďalšiemu rozvoju celého stvorenia.
- Rozum je v pozemskom to najvyššie a má byť kormidlom života na Zemi, zatiaľ čo hnacou silou je cit, pochádzajúci z duchovného. Pôdou pre rozum je teda telo, avšak základom pre cit je duch.
- Rozum je viazaný na priestor a čas, zatiaľ čo cit (nie pocit) nemá ani prietorové ani časové obmedzenie, lebo prichádza z duchovného.
- Jedine skrze človeka mohol v jeho svojráznosti pulzovať čistý život z prameňa Svetla dolu do najnižšej hrubohmotnosti a odtiaľ opäť nahor v najnádhernejšom zvratnom pôsobení.
- Človek však neplní svoju úlohu a namiesto toho odlúčil tieto dva svety od seba. A to bol jeho pád do hriechu!
- Došlo k tomu preto, že človek nepoužíval rozum len ako nástroj, ale úplne sa mu podriadil a povýšil ho na vládcu nad všetkým. Tým sa chápavosť človeka obmedzila len na hrubohmotnosť a prerušilo sa spojenie s jemnohmotnosťou.
- Materialista preto nikdy nemôže spoznať Boha.
- Jedenie zo stromu poznania nebolo ničím iným , než pestovaním rozumu.
- Nastane svetový súd, pri ktorom zasiahne zničenie v prvom rade tých, ktorí svojím myslením a cítením hmotárstvo vytvorili a trvale živili. Potom však ľudia splnia to, čo je ich úlohou vo stvorení.

5.Dedičný hriech

- Dedičný hriech vznikol z prvotného pádu do hriechu, ktorým bolo príliš veľké pestovanie rozumu a s tým spojené dobrovoľné pripútanie sa na priestor a čas.
- Predný mozog sa trvalým namáhaním stával čoraz väčší a väčší. Deti si už pri narodení prinášajú čoraz vyvinutejší a silnejší predný mozog.
- Prepestovaný mozog človeku sťažuje poznanie Boha.
- Človek môže použiť veľkú silu svojho rozumu ako ostrý meč a raziť si ním cestu v pozemskom zhone, ktorú mu ukazuje jeho cit, zvaný tiež vnútorný hlas.
- Ak u dieťaťa nadobudne rozum výchovou prevahu, časť viny postihne vychovávateľa alebo učiteľa, ktorý to zavinil.
- Príležitosti k zahĺbeniu sa do seba a k obráteniu sa, prichádzajú k človeku hovorenou alebo písanou rečou, otrasmi v živote alebo podobnými udalosťami, ktoré si vyžadujú chvíľky hlbokého precítenia.

6.Boh

- Pred stvorením bol Boh jediný! V dobe stvorenia oddelil časť svojej vôle, aby samostane pôsobila vo stvorení, a tak sa stal dvojjediným. Keď sa ukázala nutnosť dať zblúdenému ľudstvu prostredníka, lebo Božia čistota nepripúšťala priame spojenie s dobrovoľne spútaným ľudstvom, oddelil z lásky časť seba samého, aby sa prechodne zblížil s ľuďmi a mohol sa učiniť ľudstvu znovu zrozumiteľným, tak sa narodením Krista stal trojjediným!
- Ježiš je Božia láska. Duch svätý je vôľa Boha otca, Duch pravdy, ktorý oddelený od Otca pôsobí zvlášť v celom stvorení a napriek tomu, podobne ako Láska (Ježiš), zostáva s otcom spojený ako syn a je s ním jedno.
- Duch svätý je výkonná spravodlivosť, ktorej večné, nezmeniteľné a nepodplatiteľné zákony pulzujú vesmírom.

7.Vnútorný hlas

- Takzvaný "Vnútorný hlas", to duchovné v človeku, ktoré môže počuť, je cit! Nie nadarmo vraví ľudová múdrosť: "Prvý dojem je vždy správny".
- Cit, ktorý nie je viazaný na priestor a čas a je spojený s rovnorodým duchovným, spozná ihneď pravú povahu druhého človeka, (napríklad pri stretnutí s neznámym človekom), a nedá sa pomýliť obratnosťou rozumu.
- Pri cite je omyl úplne vylúčený. Omyl môže zaviniť len účasť rozumu alebo pocitu!
- Pocit nie je cit! Pocit pramení z hrubohmotného tela, ktoré vytvára pudy a tie riadené rozumom, dávajú vzniknúť pocitu.
- Rozum, v spolupráci s pocitom, dokáže vytvoriť fantáziu, ako niečo najjemnejšie a najvyššie z hmoty.
- Fantázia účinkuje len spätne na pocit človeka, ktorý fantáziu vyvolal, ale nikdy nepôsobí aj na iných ľudí. Inak je to s citom. Cit prechováva v sebe duchovnú silu, schopnú tvoriť a oživovať. Táto sila vyžaruje na iných, uchvacuje ich a presviedča.
- Nikdy nemôže dôjsť k zmiešaniu pocitu s citom. Cit zostane vždy čistý a jasný, pretože je duchovný.
- Väčšina ľudí sa však uzavrela pred vnímaním citu tým, že na prvé miesto postavila pocit ako hustý obal, ako stenu a potom považuje pocit mylne za svoj vnútorný hlas, takže zažije mnoho sklamaní a o to viac sa potom spolieha iba na rozum.
- Človek sa dobrovoľne podriadil rozumu a tak vytvoril okolo citu, neobmedzeného priestorom a časom, akýsi obal, pevne viazaný na priestor a čas. Tak sa stal neschopný vnímať cit (alebo len čiastočne).
- Každá nečistota, nahromadená okolo duchovnej iskry (citu), môže byť odstránená úprimným dobrým chcením.

8.Náboženstvo lásky

- Náboženstvo lásky je nesprávne chápané kvôli mnohostrannému pokriveniu a znetvoreniu pojmu láska; lebo najväčšia časť pravej lásky je prísnosť.
- Skutočná láska nebude dbať na to, čo sa druhému páči, čo je mu príjemné a čo mu spôsobuje radosť, ale bude sa riadiť len podľa toho, čo druhému prospieva!
- "Milujte svojich nepriateľov" znamená: "Činte to čo im prospieva! Teda ich aj karhajte, ak nemôžu inak prísť k poznaniu!" len musí pritom vládnuť spravodlivosť; lebo lásku nemožno oddeliť od spravodlivosti!
- Nemiestna ústupčivosť znamená pestovať chyby nepriateľov ešte viac.
- Náboženstvo lásky bude po odstránení všetkých znetvorenín a dogmatických obmedzení učením najprísnejšej dôslednosti, v ktorom sa nenájde slabosť ani nelogická povoľnosť.

9.Vykupiteľ

- Kristus kvôli ľudstvu trpel a umrel. Mnoho ľudí však nesprávne verí, že obeťou smrti na kríži boli oslobodení od svojich hriechov.
- Kvôli hriechom ľudstva prišiel Spasiteľ, to je nesporné a doslova správne. Aj to, že zomrel kvôli previneniu ľudstva. Avšak tým nebudú z teba sňaté tvoje hriechy!
- Spasiteľovo dielo vykúpenia spočívalo v tom, že podstúpil boj s temnom, aby priniesol ľudstvu svetlo, aby mu otvoril cestu k odpusteniu hriechov. Putovať po tejto ceste musí však už každý sám.
- Ježišov príchod bol potrebný len preto, lebo ľudstvo sa už viac samo nemohlo dostať z temnôt, ktoré si samo vytvorilo.
- Ak človek žije podľa Ježišových slov, budú mu jeho hriechy odpustené. Avšak len postupne a až potom, keď budú odčinené protislužbou dobrého chcenia v spätnom pôsobení. Ľuďom, ktorí naopak nežijú podľa slov Ježišových, odpustenie nie je vôbec možné.
- I ten, kto nepozná Ježišove slová, ale vážne sa usiluje o pravdu a ušľachtilosť, žije často v zmysle týchto slov. To znamená, že odpustenie hriechov môže dosiahnuť ktokoľvek a nie len príslušníci kresťanských cirkví.
- Kto vážne usiluje o pravdu, o čistotu, tomu nechýba ani láska. Taký človek bude duchovne vedený nahor od stupňa k stupňu, i keď niekedy za ťažkých pochybností a bojov. Bez ohľadu na to, akého je náboženstva, stretne sa buď už tu alebo až v jemnohmotnom svete s duchom kristovým, ktorý ho nakoniec ďalej povedie až k poznaniu Boha otca, čím sa naplnia slová: "Nikto neprichádza k Otcovi, jedine skrze mňa."
- Svetlo samo nemohlo zostúpiť tak hlboko do špiny, pokiaľ mu k tomu nebola poskytnutá opora. Preto musel prísť prostredník.
- Len vyslanec za svetlých výšin mohol svojím vtelením preraziť temnú stenu, vytvorenú ľudským chcením a uprostred všetkého zla postaviť takú hrubohmotnú základňu pre svetlo Božie, ktorá stojí pevne v ťažkých temnotách.
- Temno z pozície svojej pozemskej moci v zúrivom odpore vybičovalo ľudí rozumu až k hrubým prehmatom, ktorých sa dopustili proti Ježišovi.
- Ježiš sa nebál telesnej smrti, ale za Pravdu, ktorú prinášal, šiel pokojne na pozemskú smrť. Svojou krvou na kríži spečatil všetko to, čo hlásal a čomu žil.
- Ježiš zvíťazil nad temnom z lásky k ľudstvu, ktorému tak zostala voľná cesta k slobode a k Svetlu, pretože touto smrťou sa v ľuďoch utvrdilo presvedčenie o pravdivosti jeho slov.
- Ani ježišova smrť nemôže jednoducho zmyť človeku jeho vlastné hriechy.
- Ďakuj vrúcne za to, že ti Spasiteľ svojím slovom znovu otvoril cestu k odpusteniu hriechov. Ísť touto cestou však neznamená len slovo poznať a veriť mu, ale hlavne žiť a konať podľa neho!

10.Tajomstvo zrodenia

- Ľudia nevedia čo činia, keď hovoria, že je veľká nespravodlivosť v tom, v akých pomeroch sa človek rodí!
- Božie dielo nezahrňuje len to, čo je viditeľné pozemskému zraku, ale aj svet jemnohmotný, ktorý v sebe obsahuje najväčšiu časť vlastného ľudského bytia a pôsobenia. Občasné životy na Zemi sú len malými zlomkami celého bytia, sú ale vždy rozhodujúcimi obratmi.
- Pozemské zrodenie je len začatím 1-ho zvláštneho úseku v celkovom bytí človeka, ale vôbec nie jeho skutočným začiatkom.
- Keď začína človek svoje putovanie stvorením, je voľný, bez osudových vlákien, ktoré si vytvára až potom svojím chcením.
- Karma, stíhajúca človeka ako zdanlivo nespravodlivé predurčenie, je v skutočnosti len bezpodmienečným následkom jeho minulosti, pokiaľ sa táto ešte nevyrovnala v spätnom pôsobení.
- V zákonoch zvratného pôsobenia spočíva cesta k slobode alebo k vzostupu ako veľký dar a milosť. Z toho dôvodu nemožno vôbec hovoriť o treste.
- Deti, nutná starostlivosť o ne a výchova poskytujú tým najprirodzenejším spôsobom, množstvo príležitostí k odpykaniu akejkoľvek viny.
- Vlastnosti považované za dedičné v skutočnosti nie su zdedené, ale zdôvodniteľné príťažlivou silou duchovnej rovnorodosti, ktorá spoluúčinkuje pri zvratnom pôsobení.
- Keby sa každý mohol presne rozpamätať na svoj predošlý život, zostal by vo svojom novom pozemskom živote len tichým pozorovateľom, nemusel by uvažovať ani rozhodovať. Tým by ale nezískal nijakú silu ani samostatnosť, ktoré bezpodmienečne potrebuje.
- Pozemský život má byť skutočne prežitý, ak má splniť svoj účel. Len to, čo človek vnútorne prežije, teda precíti od najvyššieho po najhlbšie len to je jeho vlastníctvom.
- K prežitému nepatrí naučené; iba to, čo si človek z naučeného osvojí prežitím.
- Novonarodené dieťa vyzerá s páskou na očiach, ktorú dostalo pri vtelení, ako úplne nevedomé, a preto omylom považované aj za nevinné. Pritom si často prináša mocnú karmu.

11.Odporúča sa okultné školenie?

- Okultné školenie, ku ktorému patria aj cvičenia na dosiahnutie jasnovidectva, jasnočujnosti atď., je prekážkou pre slobodný vnútorný rozvoj a skutočný duchovný vzostup.
- Vo všetkých týchto úkazoch a dejoch, ktoré je možné dosiahnuť za určitých okolností, ide vždy o veci nižšieho a najnižšieho druhu, ktoré nemôžu človeku pomáhať, aby sa vnútorne dostal vyššie, zato ho však môžu zviesť z cesty.
- Človek môže takto preniknúť len do najbližšieho jemnohmotného okolia, v ktorom inteligentné bytosti sú často ešte nevedomejšie než samotný pozemský ľudia.

12.Špiritizmus

- Len pohyb dáva silu! Nepotrebujete mediá, aby ste poznali jemnohmotnosť. Pozorujte len život, aký vedie to jemnohmotné vo vás. Svojou vôľou mu dajte všetko, čo potrebuje k zosilneniu.
- Jemnohmotné účinky vole sú napríklad povznesenie, radosť alebo žiaľ, zlosť alebo závisť.
- Zosnulý sa následkom svojej jemnohmotnosti ešte nestal súčasne i vševedúcim, alebo prinajmenšom viac vediacim.
- Duch v záhrobí žije len citom, nie vypočítavým rozumom, ktorý už nemá. Len čo mozog úmrtím odpadol, nemôže duch už ani myslieť, ani uvažovať, iba cítiť, iba bezprostredne a trvalo prežívať!

13.Pripútaný k zemi

- Človeka môže pripútať k zemi nejaký druh pozemskej žiadostivosti (fajčenie, pohlavné ukájanie, pijansvo, prílišná obľuba jedenia, prípadne chyba vo výchove, ktorá sa prejaví na potomkoch).
- Človek pripútaný k zemi bude mať možnosť prežiť všetky nízke city jeden za druhým na sebe. Postupne tento nízky cit zaniká odvyknutím, pričom sa v človeku prebúdza trvalá túžba za čoraz vyšším a čistejším a tá ho ženie nahor.
- "Bdejte a modlite sa!" to nie sú prázdne slová. Teraz je jemnohmotné telo v tebe chránené hrubohmotným ako pevnou oporou. Keď ale nadíde odlúčenie pri odumretí a rozpade tela, zostaneš bez tejto ochrany a ako jemnohmotný človek budeš neodolateľne priťahovaný rovnorodosťou, či už nahor alebo nadol.
- Len veľká hybná sila môže ti pomôcť a tou je tvoje silné chcenie k dobrému a k vznešenémm.

14.Je pohlavná zdržanlivosť duchovne prospešná?

- Potláčanie je neprirodzené. Všetko neprirodzené je však vzpieraním sa proti prírodným, teda božím zákonom. Tak ani pohlavná zdržanlivosť nemôže priniesť nijaké dobré výsledky.
- Človek sa ale nesmie dať ovládnuť pohlavnej túžbe, t.j. nesmie sa stať otrokom svojho pudu, inak ho nevypestuje v náruživosť, čím sa to prirodzené a zdravé premení na chorobnú neresť.
- Musí ísť skutočne len o požiadavku zdravého tela, ktorá nedolieha na človeka príliš často. To nastáva len vtedy, keď medzi oboma pohlaviami vznikla už vopred dokonalá duchovná harmónia, usilujúca konečne niekedy aj o telesné spojenie. Iné pohnútky sú nečisté a nemravné a to aj v manželstve.
- Pohlavná zdržanlivosť nemá nič spoločné s cudnosťou, ktorá je čisto duchovnou vlastnosťou a znamená čistotu myšlienok.
- Telesné spojenie má za účel nielen plodenie, ale má pri ňom dochádzať k nie menej cennému a nutnému deju vrúcneho splynutia a k výmene vzájomných prúdov síl k vyššiemu rozmachu sily.

15.Myšlienkové formy

- Každá vzniknutá myšlienka, ako všetko v jemnohmotnom svete, dostáva ihneď určitú formu, ktorá stelesňuje a zobrazuje vlastný zmysel myšlienky.
- Živá sila sformuje z myšlienky niečo skutočné, niečo živé, čo potom vo svete myšlienkových foriem priťahuje rovnorodé podľa zákona príťažlivej sily alebo naopak, je priťahované rovnorodým, čo vždy záleží od jeho vlastnej sily.
- Myšlienky vytvárajú ústredne síl, ktoré ovplyvňujú ľudí, ktorí sa prikláňajú k tomu istému druhu, ktorí teda čosi podobné prechovávajú v sebe. Ľudia sú tým posilňovaní vo svojich predsavzatiach a neustále povzbudzovaní k vytváraniu podobných útvarov, ktoré pôsobia rovnako, vstupujú do sveta myšlienkových foriem.
- Myšlienkové formy môžu byť pôvodcom vyslané na iného človeka, a tak ho podľa druhu myšlienok môžu buď povzniesť alebo aj pošpiniť.
- Vyslané myšlienky môžu pošpiniť človeka len ak tento nemá pevné vnútorné zakotvenie v strediskách svetlých prúdov.
- A preto, "Dbajte na čistotu svojich myšlienok!". Dajte do toho všetky svoje sily.
- Svojím prianím, myslením a chcením dokážete tento a onen svet otráviť alebo naopak, očistiť a pozdvyhnúť nahor, v ústrety Svetlu. Preto buďte kormidelníkmi svojho osudu, stúpajúceho nahor čistotou vašich myšlienok!

16.Bdejte a modlite sa!

- "Bdejte a modlite sa!", tieto slová Syna Božieho sú obrazným napomenutím k oživeniu citovej schopnosti, teda k činnosti ducha! Je to požiadavka, aby pozemský človek zjemnil a zosilnil svoju schopnosť cítenia, t.j. oživil svojho ducha, ktorý je jeho jedinou večnou hodnotou
- Napomenutie Syna Božieho "Bdej a modli sa", je jedno z najvážnejších varovaní, ktoré zanechal ľudstvu. Zároveň je to vystríhajúce napomenutie, aby sa ľudia stali vo stvorení užitočnými a vyhli sa tak zatrateniu.
- Len duch sa môže vrátiť do raja odkiaľ vyšiel, a to buď ako živé "ja", ktoré usilovalo ku Svetlu a stalo sa vo stvorení užitočným, alebo ako rozorvané, mŕtve "ja", ktoré bolo vo stvorení nepotrebné.
- Žena má v sebe, ako najvyššie blaho ženskosti, takú nežnosť citu, akú nemôže prejaviť žiadny iný tvor. Ženstvo prechováva v sebe najväčšie dary k uskutočneniu dobra, z čoho vyplýva aj najväčšia zodpovednosť. Z toho dôvodu Lucifer zaútočil hlavne na ženu, aby si tak podmanil celé stvorenie.
- Beda žene! Pretože vlastnila to najcennejšie zo všetkých hodnôt, avšak nepoužila ich správne. Musí byť prvá, na ktorú dopadne svištiaci meč Božej spravodlivosti, ak sa nerozhodne vlastnou jemnosťou duchovného precítenia zmeniť sa.
- Pozemská žena si namiesto príkladného úsilia o klenot bielej kvetiny ušľachtilej čistoty postavila snahu páčiť sa a márnomyselnosť, ktoré našli svoje pôsobisko vo zvrátene vypestovanom spoločenskom živote.
- Ženy nevidia smiešnosť a prázdnotu svojho počínania. Ale ich potupný výsmech voči tým nemnohým ženám, ktoré si hľadia ešte zachovať slušnosť a čistotu pravej ženskosti pre sebou samými a ktoré si v sebe nedali zahubiť jemný pocit studu ako najkrajšiu ozdobu dievčaťa a ženy, ten výsmech teraz prejde do bolestných nárekov a v nich aj zmĺkne!
- Slová Syna Božieho "Bdejte a modlite sa!" budú stelesnené v každej žene budúcnosti, ako mali byť stelesnené už v žene dneška. Keď sa žena usiluje o čistotu a speje k Svetlu, potom spočíva spočíva v záchvevoch ženskej citovej schopnosti trvalé bdenie a najkrajšia modlidba, ktorá je Bohu milá!
- Modlidba má byť zachvením, ktoré prináša prežitia vďakyplnej radosti! Ale toto zachvievanie skrýva v sebe súčasne tiež neustálu ostražitosť, teda bdenie!
- Tam, kde muž nie je schopný vzhliadnuť na ženu v jej pravej ženskosti, tam nemôže rozkvitať ani národ, ani ľud!
- Len pravá, najčistejšia ženskosť môže muža povzbudiť a viesť k veľkým činom! Nič iné. A práve toto je poslaním ženy vo stvorení podľa vôle Božej. Lebo tým povznáša národ i ľudstvo, ba vlastne celé pozdejšie stvorenie.
- Po očiste príde čoskoro doba, keď sa bude môcť radostne zvolať: "Pozrite, to je žena, aká má byť, pravá žena v celej svojej vznešenosti, v najušľachtilejšej čistote a moci!" U nej potom prežijete slová Kristove: "Bdejte a modlite sa!" úplne prirodzene a v najkrajšej forme!

17.Manželstvo

- Manželstvá sa uzatvárajú v nebi! Dnešné manželstvá, tak ako tie pred stáročiami, robia tomuto výroku hanbu, nikto mu už neverí. Až na zrietkavé výnimky sú manželstvá vyslovene nemravným stavom, ktorý nemožno dosť rýchlo zlikvidovať, aby sa tak tisíce ľudí ochránili pred touto hanbou, do ktorej sa slepo ženú vplyvom mravov dneška.
- Telo rovnako ako duša má v sebe niečo drahocenné, preto i nedotknuteľné, čo sa nevystavuje na obdiv, aby lákalo. Oboje treba súčasne ctiť a ochraňovať ako nedotknuteľné, ak to má mať nejakú hodnotu.
- Civilné sobáše nie sú ničím iným, než triezvym obchodným aktom. Sobáš sa berie ako jednoznačná zmluva, ktorou sa hmotne zaisťuje, aby sa obojstranné telesné oddávanie mohlo diať bez rozpakov a vypočítavosti.
- Beda rodičom, ktorí z rozumových dôvodov vháňajú svoje deti prehováraním, zákernosťou alebo prinútením do nemravných manželstiev. Ťarcha zodpovednosti siaha v tomto prípade ďalej než k ich dieťaťu.
- "Manželstvá sa uzatvárajú v nebi", znamená v prvom rade to, že každý človek už pri svojom vstupe do pozemského života si prináša určité vlastnosti k harmonickému vývoju, v ktorom môžu pôsobiť len ľudia s vlastnosťami k tomu vhodnými. Tieto vhodné vlastnosti nie sú však rovnaké, ale také, ktoré sa dopĺňajú a týmto dopĺňaním ich činia plnhodnotnými.
- Tým ale nie je povedané, že k harmonickému manželstvu pre človeka sa hodí len jediný, presne určený iný človek na Zemi. Spravidla je to niekoľko ľudí, prechovávajúcich v sebe jeho doplnenie.
- Zdravé manželstvo vyžaduje spoločnú prácu a vysoké ciele, práve tak, ako pre zdravé telo je nevyhnutný pohyb a čerstvý vzduch. Kto počíta s pohodlím a čo možno najväčšou bezstarostnosťou a na tom chce vybudovať spoločné žitie, zožne len nezdravosť.
- Vysvetlenie Kristových slov "Čo Boh spojil, človek nerozlučuj":
Mnohí sa doteraz domnievali, že slová "Čo Boh spojil", znamenajú uzavretie manželstva. To, čo Boh spojil, je len zväzok, splňujúci podmienku pre požadovanú harmóniu. Bol teda uzavretý v nebi. Nič nemení na veci, či k tomu bolo udelené štátne alebo cirkevné povolenie.
- Varovanie: "To človek nerozlučuj!" znamená: nech sa kdekoľvek nachádza zväzok, uzavretý v nebi, t.j. kde sa dvaja tak doĺňajú, že vzniká dokonalý harmonický akord, tam sa niekto tretí nesmie snažiť priviesť roztržku. Taká opovážlivosť by bola hirechom. Nezáleží, či by sa sobáš znemožnil spôsobením nesúladu, alebo by došlo k rozluke. Bola by to nespravodlivosť, ktorá by musela ťažko dopadnúť na pôvodcu.
- Ak jeden z manželov navrhne rozvod, dáva tým najlepší dôkaz, že základom manželstva nie je nevyhnutná harmónia, že teda manželstvo nebolo uzavreté v nebi.
- Rozlučovanie toho, čo Boh spojil, sa však netýka len manželstva, ale aj zbližovania dvoch duší, ktoré dopĺňajúcimi sa vlastnosťami môžu vytvárať len súlad, a teda sú pre seba určené. Ak do takto uzavretého zväzku sa potom snaží votrieť niekto tretí ohováraním a podobnými známymi prostriedkami, je tento úmysel už dokonalým rozbíjaním manželstva!

18.Právo dieťaťa voči rodičom

- Duša dieťaťa nie je ničím iným než hosťom u svojich rodičov. Dieťa teda vlastne nemôže voči rodičom uplatńovať nijaké práva! Duchovné právo voči rodičom nemá!
- Dieťa dostáva od rodičov len pozemské telo, ktoré mu slúži ako nástroj k uplatneniu sa na tejto hrubohmotnej Zemi.
- Plodením berú rodičia na seba záväzok, že sa budú starať o takto vytvorené pozemské telo, že ho budú udržiavať v poriadku až dovtedy, pokiaľ v ňom usídlená duša nebude schopná sama prevziať túto starostlivosť.
- Všetko čo dieťa dostane naviac od svojich rodičov, je len dar. Deti by sa preto mali prestať spoliehať na rodičov, a radšej myslieť na to, ako by sa čo najskôr postavili na vlastné nohy.
- Rodinné väzby a obyčaje sa stávajú nezdravými a hodnými zavrhnutia, len čo deti prekročili určitú vekovú hranicu. Nejestvujú ani žiadne takzvané práva príbuzných. Tieto sa zavrhnutiahodným spôsobom zneužívajú, čo sa musí vždy protiviť vnútorne samostatnému človeku.
- Každý dospelý človek má si byť vedomý toho, čo je vlastne spojené s plodením. V záhrobí je pripravené veľké množstvo duší, väčšinou pripútaných karmickými vláknami, čakajúcich na znovuvtelenie. Človek by nemal zabúdať, že môže spolurozhodovať pri výbere z čakajúcich duší. Vtelenie podlieha zákonu príťažlivosti rovnakých druhov. Ako protipól však nemusí byť rovnorodosť jedného z rodičov, ale aj človek často sa zdržujúci v blízkosti nastávajúcej matky. Ľudia by mali mnohé veci usmerňovať modlidbou, stále naplnenou vrúcnym prianím. Cudzí hosť, ktorý k nim potom zavíta ako dieťa, bol by takého druhu, že by zostal vítaným v každom smere!
- Pre duchovne slobodného človeka by plodenie malo byť iba dôkazom o jeho ochote prijať cudzieho ľudského ducha ako stáleho hosťa do rodiny a dať mu možnosť odpykania a dozretia na Zemi. Len tam, kde na oboch stranách jestvuje vrúcne prianie za týmto účelom, má nasledovať príležitosť k plodeniu.

19.Modlidba

- Náhly nával vďačnosti, spôsobený veľkou radosťou, ako aj precítenie nahlbšej bolesti v utrpení, to sú okamihy, dávajúce najlepší základ k účinnej modlidbe. Tým je umožnené, že hlavnému prianiu modlidby, nech už je to vďaka alebo prosba, dostane sa neskalenej sily.
- Nie každá modlidba prenikne až k Pánovi svetov. Naopak, je to len veľmi vzácna výnimka. Aj tu sa uplatňuje ako základný zákon príťažlivá sila rovnorodosti.
- Spravodlivosť spočíva v tom, že pri modlidbe je rozhodujúci vnútorný stav toho, kto sa modlí a podľa vrúcnosti tohoto stavu určuje sa i sila, teda životaschopnosť a účinnosť modlidby.
- Vždy je lepšie vyslať modlidbou len jednu precítenú myšlienku, aby nenastal zmätok.
- Samotný "Otčenáš" može byť hľadajúcemu človeku všetkým, ak sa do neho zahĺbi a správne ho pochopí. "Otčenášom" dal Ježiš ľudstvu kľúč od kráľovstva Božieho! Jadro svojho posolstva. Nemá sa však odriekať naraz celý.
- Človek by mal v modlidbe prosiť len o to, čo je skutočne nutné. Len žiadne prázdne formy, ktoré musia rozptyľovať a časom vedú k pokrytectvu!
- V modlidbe sa vyžaduje najhlbšia vážnosť. Modlime sa v pokoji a v čistote.
- Splnenie modlidby nezodpovedá pozemsky zamýšľaným predstavám a prianiam, ale zasahuje blahodarne ďaleko nad to a privádza k dobru celok, nie iba pozemskú chvíľku.
- Ak človek, odkázaný na pomoc, je vnútorne obrátený k temnu, nemôže posol, ktorý mu na základe modlidby chce pomôcť, nadviazať s ním styk a musí sa vrátiť bez vybavenia. Modlidba nemohla byť teda vyslyšaná, pretože to nepripustili živé zákony.

20.Otčenáš

- Modlidba nie je to isté ako prosba! Inak by nejestvovala modlidba vďaky, ktorá neobsahuje nijakú prosbu. Ježišom daná modlidba teda vôbec nie je modlidbou prosebnou, ale všeobsiahlim slávnostným sľubom, ktorým sa človek skláňa k nohám svojho Boha!
- Človek by mal zvážiť, či vôbec smie používať a vyslovovať túto modlidbu. Mal by sa vážne skúmať, či pri jej používaní sa azda nepokúša oklamať svojho Boha! Ak ale prežije prvé tri vety modlidby v sebe, povedú vás k stupňom Božieho trónu.
- Podrobnejšie rozobratie jednotlivých viet modlidby "Otčenáš":
- (1) Má to byť pokorné a predsa radostné zvolanie, keď sa odvážite vysloviť: "Otče náš, ktorý si na nebesiach!"
- V tomto zvolaní spočíva vaše úprimné ubezpečenie: "Uznávam, ó Bože, všetky tvoje otcovské práva nado mnou a chcem sa im podriadiť s detskou pokorou! Tu som, Pane, aby som počul tvoj hlas a bol ti detsky poslušný!"
- (2) Druhá veta: "Posväť sa meno Tvoje!", je uistením modliacej sa duše, aké vážne je pre ňu všetko, čo sa odvažuje Bohu povedať. Ubezpečuje, že každé jej slovo a myšlienka sú predchnuté hlbokým citom, a že nezneužíva meno Božie povrchne! Lebo meno Božie je jej na to príliš sväté!
- (3) Tretia veta: "Príď k nám kráľovstvo Tvoje!" nie je opäť prosba, ale iba ďalší prísľub! Je to prejav odhodlania ľudskej duše, aby na Zemi bolo jej pričinením podobne ako v Božej ríši. Je to teda ubezpečenie, že sa chceme stať takými, aby aj Zem sa stala oblasťou plnenia Božej vôle.
- (4) Toto ubezpečenie zdôrazňuje aj nasledujúca veta: "Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na Zemi!" To nie je len vyznaním ochoty úplne sa podrobiť vôli Božej, ale je v tom tiež sľub, dbať na túto vôľu a usilovať sa o jej poznanie so všetkou horlivosťou.
- Len vtedy, keď duša skutočne splnila tieto vety ako prvú podmienku, potom až môže hovoriť ďalej...
- (5) "Chlieb náš každodenný daj nám dnes!", to znamená toľko: "Po splnení toho, čo som sľuboval, akým chcem byť, daj, aby Tvoje požehnanie spočinulo na mojom pozemskom pôsobení, aby mi pri obstarávaní mojich hrubohmotných potrieb ostávalo vždy času môcť žiť podľa Tvojej vôle!"
- (6) "A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom!" - V tom spočíva vedenie o nepodplatiteľnom, spravodlivom zvratnom pôsobení duchovných zákonov, vykonávajúcich vôľu Božiu. Súčasne je to tiež prejav ubezpečenia, že tomu plne dôverujeme. Veď prosba o odpustenie, teda o zrušenie viny, sa vytvára s výhradou, že ľudská duša sama vopred odpustí všetku krivdu, ktorú jej spôsobili blížni.
- (7) "A neuveď nás do pokušenia!" Je to nesprávne chápanie, ak človek chce vyčítať z týchto slov, že by ho Boh pokúšal. Boh nikoho nepokúša! Správny význam je: "Nenechaj nás púšťať sa na nesprávne cesty. Nenechaj nás strácať čas hľadaním, mrhaním, plytvaním času a námahy! Ale zadrž nás od toho, ak treba i násilím, aj keď nám táto nutnosť musí spôsobiť utrpenie a bolesť!"
- (8) V ďalšej vete: "Ale zbav nás od zlého!", slovíčko "ale" naznačuje súvislosť s predchádzajúcou vetou. Celkový zmysel sa rovná tomuto: "Daj nám spoznať zlo za každú cenu i za cenu utrpenia. Svojím zvratným pôsobením učiň nás schopnými pochopiť to po každej chybe." Touto vetou končí rozhovor s Bohom.
- (9) Tretiu časť tvorí záver, ktorým je veta: "Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky! Amen!" Je to jasavé vyznanie, že sa duša cíti byť pod ochranou všemohúcnosti Boha, po splnení všetkého toho, čo kladie v modlidbe k Jeho nohám ako sľub.
- Modlidba "Otčenáš" daná Ježišom má teda 2 časti: približovanie sa k Bohu a rozhovor. K tomu Luther pripojil jasavé vyznanie o tom, že vieme o pomoci, ktorej sa nám dostane pre všetko, čo rozhovor obsahuje.
- Človek nemá zabúdať, že v modlidbe má získať vlastne silu len k tomu, aby sám mohol uskutočniť to, čo si vyprosuje! Tak sa má modliť! A taká je i modlidba, ktorú dal Syn Boží učeníkom!

21.Velebenie Boha

- Pravé velebenie Boha sa neprejavuje v náboženskom horlení, ani v mumlaní modlidieb, ani v žobraní, či pokľakávaní a v spínaní rúk, ba ani v blaženom rozochvení, ale radostným skutkom! Radostným utvrdzovaním tohto života na Zemi! Vychutnávaním a prežívaním každého okamihu s pohľadom upretým nahor k Svetlu!
- Keďže Božie zákony pôsobia vo stvorení samočinne a živo, neúprosne a neochvejne, so silou, proti ktorej sú ľudskí duchovia úplne bezmocní, je vlastne len samozrejmé, že najnaliehavejšou potrebou človeka musí byť to, aby dokonale poznal tieto zákony, ktorých účinkom zostáva podrobený v každom prípade skutočne bez obrany!
- Každý vynálezca a všetci tí, ktorí vytvorili niečo naozaj veľké, vpravili svoje myslenie a úsilie do jestvujúcich prírodných zákonov, t.j. museli sa im prispôsobiť.
- Božia vôľa a zákony vo stvorení sú sprístupňované ľuďom pomocou božích služobníkov, prorokov starých čias, ako aj pomocou samotného posolstva Syna Božieho.
- Božie posolstvá sú vzácne pokyny, ktoré potrebujete!
- Každé Božie posolstvo máte prijímať celkom prirodzene a prakticky, musíte ho pojať do svojej práce, do svojho myslenia, do svojho celého žitia! Nesmiete urobiť z neho náboženstvo, t.j. oddeliť ho od každodennej činnosti!
- Posolstvo nemáte zbožňovať, ale využívať. Máte po ňom siahať smelo nielen v sviatočnom obleku, ale aj tvrdou rukou pracovného dňa, ktorá nezasahuje, neponižuje, ale každého ctí!
- Každé Božie posolstvo malo byť vaším prídelom, to znamená, malo sa stať časťou vás samotných! Pochopiť správne jeho zmysel sa musíte vynasnažiť vy sami!
- Podobenstvám v posolstve Syna Božieho ste neporozumeli, preto teraz prichádza vysvetlenie zákonov v Posolstve Grálu, a to formou, pre dnešné časy zrozumiteľnejšou! V skutočnosti sú to presne tie isté zákony, ktoré svojho času priniesol Kristus vtedy primeranou formou.
- Kto žije podľa zákonov Božích, a teda sa podľa nich riadi v myslení, v reči i v konaní, ten najčistejším spôsobom vzýva a velebí Boha, keďže toto sa prejavuje len skutkom!

22.Človek a jeho slobodná vôľa

- Pod pojmom vôľa rozumie dnes väčšina ľudí onú nútene vykonštruovanú predstavu pozemského mozgu, keď rozum, viazaný na priestor a čas, udá a pevne stanoví nejaký smer pre myslenie a cítenie. To však nie je slobodná vôľa, ale vôľa viazaná pozemským rozumom. Táto zámena je príčinou veľkého omylu, ktorý znemožňuje akékoľvek poznanie a pochopenie.
- Slobodná vôľa, ktorá jediná zasahuje do vlastného života tak prenikavo, že to má vplyv až do záhrobia, ktorá vtláča duši svoju pečať a je schopná ju formovať, tá je celkom iného druhu. Je omnoho obsiahlejšia než pozemská. Spočíva iba v samotnom duchu, v duši človeka.
- Keby človek nedával svojmu rozumu vždy neobmedzenú nadvládu, mohla by slobodná vôľa jeho duchovného vlastného "ja" určovať rozumovému mozgu smer vlastným jemným cítením. Tak by viazaná vôľa bola vedená vždy správnym smerom.
- Ľudia nesprávne chápu, alebo si vykladajú zmysel výroku "Všetci sme dietkami božími!" Každý človek nie je dieťaťom božím, ale stane sa ním len vtedy, keď sa k tomu vyvinul.
- Duchovný zárodok, na začiatku vývoja človeka, má v sebe len ušľachtilé a čisté schopnosti, je dosiaľ bez karmy. Potom sa zárodok necháva priťahovať záchvevmy šľachetnými alebo nešľachetnými, podľa svojej vôle.
- Každá vina a všetka karma sú len hmotné! Sú len v hmotnom stvorení, nikde inde! Nemôžu tiež prejsť na ducha, ale môžu sa na neho iba zavesiť. Preto je možné očistiť sa z každej viny.
- Duchovný zárodok, ktorý sa v hmotnosti zaťažil nečistotou, nemôže s touto záťažou späť do duchovného, ale musí zotrvať v hmotnosti tak dlho, kým sa tohoto bremena nezbaví, kým sa od neho neoslobodí.
- Ak sa duchovnému zárodku nepodarí zbaviť sa bremena a odvrhnúť ho do dňa súdu, nebude sa môcť vzniesť do výšky, i napriek tomu, že ako duchovný zárodok zostáva stále čistý.
- Účinky karmy môžu nadobudnúť takú moc, že sa až obmedzia slobodné rozhodnutia ducha a budú mať taký smer, ktorý sa dá už dopredu odhadnúť.
- Hrubohmotná telesná pohlavná sila má schopnosť a úlohu "prežhaviť" celé duchovné cítenie. Až týmto vplyvom spája sa duch s hmotným stvorením a môže byť v ňom až potom činný v plnej sile. Bez tohto spojenia zostalo by duchovno hmotnosti príliš cudzie, takže by sa nemohlo správne prejavovať. Účel plodenia je až na druhom mieste. Hlavnou vecou je získanie rozmachu. ktorý sa prejavuje u človeka týmto spojením. Od tejto chvíle začína byť človek plne zodpovedný.
- So vstupom pohlavnej sily prebúdza sa v človeku v prvom rade mocná sila k rozletu nahor a túžba po ideálnom, krásnom a čistom. U neskazenej mládeže oboch pohlaví sa to dá zreteľne pozorovať a prejavuje sa to zasnenosťou a tušením hlbokej vážnosti. Táto chvíľa v živote človeka dáva možnosť ľahkého odstránenia karmy.
- Často sa stáva, že duševne nápadne vysoko stojaci človek pritiahne na seba nenávisť celých davov bez toho, že by sám k tomu dal nejakú viditeľnú príčinu. U ľudí s väčšou vnútornou vrúcnosťou, ktorí boli len zdržaní dolu alebo zatiahnutí do špiny len zlými príkladmi, mení sa túžba za tým čo sami nedosiahli, pri stretnutí s vnútorne vysoko stojacim človekom, ktorý vyvoláva v nich nesmiernu lásku a úctu. Kamkoľvek taký šlachetný človek vstúpi, všetko sa postaví buď za neho alebo proti nemu. ľahostajnosť nie je možná.
- Žiadna karma nemôže byť silnejšia, ako je duch človeka, ktorý nadobudol plnú silu dokonalým spojením pohlavnej sily s hmotnosťou, ku ktorej patrí tiež karma.
- Obdobie prebúdzania pohlavnej sily však nie je jedinou možnosťou človeka na prekonanie karmy. Ďalšou možnosťou je láska, ochotná pomáhať každému človeku počas jeho pozemského bytia, ktorá však pochádza z toho istého spojenia pohlavnej sily so silou duchovnou a je schopná odvrhnúť karmu!
- To nie je žiadostivá láska, ale vznešená, čistá, ktorá pozná a chce iba blaho milovaného človeka a nemyslí nikdy na seba. Len čo dá človek v sebe priestor pre čistú lásku, či už je to láska muža k žene alebo opačne, alebo láska k priateľovi, či k priateľke, alebo k rodičom, či k dieťaťu, na tom nezáleží, len keď je čistá, potom táto láska prináša ako prvý dar príležitosť k odvrhnutiu všetkej karmy, ktorá sa potom rozuzľuje už len čisto "symbolicky" a dáva tak rozkvitnúť slobodnej vôli, ktorá smeruje už len nahor.
- Prvý cit, ktorý sa ozve s prebúdzajúcou čistou láskou, je zdanie, že nie sme hodní toho druhého, čo je znak precitnutia skromnosti a pokory, teda získaním dvoch veľkých cností. Potom sa k tomu pridruží túžba môcť držať nad druhým ochrannú ruku.
- Láska je tým najväčším darom Božím! Láskou sa človek oslobodí a získa tak opäť najrýchlejšie a najľahšie neskalenú slobodnú vôľu, ktorá ho povedie nahor.
- Len čo sa v niektorom človeku z nejakého podnetu prebudí čistá láska, získa tiež najpriamejšie spojenie s Bohom, s prazdrojom všetkej lásky, a tým i najväčšiu pomoc. Ale keby mal človek všetko a nemal lásku, bol by bez tepla, bez života... Nebol by ničím!
- Láska však nie je len v snažení uľahčiť blízkym pozemský život zabezpečením prostriedkov na bezstarostný život. Tá nie je tak jednostranne pozemská, ale omnoho viac usiluje súčasne o vyššie, ušľachtilé a ideálne.
- Pravou cestou k láske je mocné prianie, pre mnohých tak tajuplné, aby mohli byť pred sebou skutočne takými, za akých ich považujú tí, ktorí ich milujú.
- Pomáhať sa má len hľadajúcim. Je to pošpinenie, keď sa Božie Slovo ponúka takým ľuďom, ktorí po tom siahajú špinavými rukami. Pritom sa nesmie zabúdať na výrok, ktorý zakazuje "hádzať sviniam perly".
- Ten všade sa vynárajúci nepokoj v ľuďoch, to pátranie a hľadanie slobodnej vôle je celkom oprávnené a súčasne je aj znamením, že je už najvyšší čas. Zosilňuje sa to nevedomým tušením, že by raz mohlo byť neskoro. Tým sa teraz udržuje hľadanie stále živým.
- Keď sa o to človek bude vážne usilovať, môže znovu nadobudnúť slobodnú vôľu. Človek ale musí v sebe živiť to najtúžobnejšie želanie k znovuzískaniu slobodnej vôle. Musí si to priať vo svojom najhlbšom vnútri.
- Vlastná mocná a prenikavo pôsobiaca karma začína až vtedy, keď sa v človeku spojí pohlavná sila s jeho silou duchovnou. V dobe pred spojením týchto síl sa k človeku nemôže bezprostredne priblížiť ani temno ani zlo.
- Beda tým rodičom, ktorí vlastným deťom berú príležitosť k odvrhnutiu karmy a k vzostupu nemiestnymi posmeškami alebo falošnou výchovou, či dokonca zlými príkladmi.
- Dnes väčšina ľudstva nemôže prejavovať slobodnú vôľu. Vlastnou vinou sa ľudstvo uviazalo, spútalo a zotročilo. Akými detinskými a nedôstojnými sa ukazujú ľudia tým, že sa pokúšajú odmietať myšlienku na bezpodmienečnú zodpovednosť a radšej vyčítajú nespravodlivosť Stvoriteľovi!
- Obavy zo žiarenia hviezd nie sú namieste, pretože nimi vyvolané sprievodné javy sú vždy len nitkami karmy, ktorú si dotyčný človek nesie. Hviezdy kontrolujú alebo usmerňujú pôsobenie karmy. V dôsledku toho nemôže zlá karma pôsobiť bez prerušenia, ale musí medzitým poskytnúť človeku tiež čas na vydýchnutie. Hviezdy vyžarujú totiž striedavo a v čase priaznivého žiarenia sa nemôže prejavovať zlá karma!
- Pre človeka, poslúchať neznamená v skutočnosti nič iné, než rozumieť! Slúžiť znamená pomáhať. Ale pomáhať znamená vládnuť.

23.Ideálni ľudia

- Ľudia, ktorých možno plne pokladať za cenných, májú veľký, často až ohromný cieľ pred očami, avšak nikdy sa s ním nevznášajú nad zemou. Sú to tí, ktorí sú oboma nohami pevne zakotvení v pozemskom živote, aby z neho neboli vytrhnutí do oblasti neskutočného pre túto Zem. Spejú od stupňa k stupňu so zdravým pohľadom a obratnou rukou k ďaleko postavenému cieľu, bez toho, aby pritom ublížili iným ľuďom, ktorí si to nezaslúžia.
- Osoh prinášaný takýmto druhom ľudí, je zriedkakedy určený len jednotlivým osobám. Pritom vykorisťovanie akéhokoľvek druhu neprichádza nikdy do úvahy, pretože v tom prípade by označenie "usilujúci o ideál" nebolo nijako oprávnené.
- Človek, usilujúci sa skutočne o ideál, pozná sa podľa toho, že sa snaží povzniesť všetko to, čo je na Zemi. Avšak nie rozumovým úsilím o veľkosť a moc, ale aby to zušľachtil! Všetky jeho myšlienky sú však tiež pozemsky uskutočniteľné, čo prináša úžitok nielen jednotlivcovi, ale celej pospolitosti.
- Ľudia s ideálne komunistickými myšlienkami sú škodcami ľudstva, pretože uskutočnenie týchto ideí by prinieslo len čosi nezdravé i napriek tomu, že sami chcú len dobro. Ľudia sa k takémuto systému vôbec nehodia keďže na Zemi sa nedá docieliť rovnomerné dozrievanie všetkých ľudí.

24.Uvaľte na neho všetku vinu

- Tieto tak často používané slová sú jedným z hlavných utišujúcich prostriedkov pre ľudí, nazývajúcich sa veriacimi kresťanmi. Avšak tento prostriedok je jed spôsobujúci omámenie. Podobne je to v duchovnej súvislosti so slovami "Uvaľte na neho všetku vinu; lebo On nás vykúpil a Jeho ranami sme uzdravení!"
- Masy ľudí sa ešte dnes príjemne slnia vo viere, že všetko, čo spasiteľ vytrpel a vykonal, podstúpil pre nich. V lenivosti svojho myslenia považujú za trúfalosť a bezbožnosť názor každého človeka, domnievajúceho sa, že sa musí ešte aj sám trochu pričiniť, aby sa mohol dostať do neba. Podľa ich názoru bolo by to rúhanie sa Bohu, keby niekto čo i len slabo a nesmelo pripustil myšlienku, že zostúpenie Spasiteľa na Zem, a s tým podstúpené utrpenie a smrť nemohli by ešte stačiť na odpustenie hriechov všetkým ľuďom, ktorí už nepochybujú o Jeho vtedajšom pobyte na Zemi.
- Aké je v tom znižovanie Boha! Čo je človek, keď sa odvažuje očakávať, že sám Boh pošle svojho jednorodeného Syna, teda časť svojho vlastného bezbytostného života, aby na neho ľudia mohli zvaliť bremeno svojich hriechov?
- Beda tým, ktorí sa budú musieť raz zodpovedať z takých myšlienok! Je to najdrzejšie pošpinenie vznešeného Božstva! Kristovo poslanie nebolo tak podradné. Bolo plné dôstojnosti, kládlo požiadavky a viedlo k Otcovi.
- Ľudia znesvätenými rukami sa chopili čistých náuk a zatemniac ich, strhli hlboko dolu k sebe. Bludné učenia rýchlo vzrastali, rozbujneli sa a prerástli jednoduchú pravdu.
- Ešte raz zaznie volanie Pravdy po celej Zemi. Potom ale príde zúčtovanie osudu s každým a bude mu prisúdené, čo si sám utkal. Ľuďom sa dostane konečne to čo tvrdošijne hájili. Budú musieť prežiť všetky tie bludy, ktoré vo svojich prianiach alebo v opovážlivých názoroch chceli vytvárať a ich nasledovať.

25.Zločin hypnózy

- Je to zvláštne! Voľakedy ľudia, predovšetkým mnohí lekári, označovali hypnózu ako nezmysel a podvod. Dnes už sú to opäť práve lekári, ktorí si väčšinou prisvojili používanie hypnózy. Čo kedysi potierali tými najostrejšími výrazmi, to dnes zastávajú.
- Aj keď sa všetko deje s najlepším úmyslom v snahe spôsobiť dobro, nič to nezmení na nesmiernej škode, ktorú vykonávanie hypnózy napácha v každom prípade! To nie sú povolané ruky, ktoré používajú hypnózu.
- Už pri jednoduchom a logickom uvažovaní musíme dôjsť k záveru, že je to predsa len nesmierna ľahkomyselnosť pracovať s niečím, dosah čoho môžeme dovidieť len v počiatočných stupňoch, a čoho konečný úžitok ešte nie je známy. Takáto nerozvážnosť spôsobuje škodu nielen pokusnej osobe, ale ťažká zodpovednosť dopadne dvojnásobne aj na hypnotizéra.
- Ak niekto používa voči svojmu blížnemu hypnózu, spútava tým jeho ducha, čo je samo o sebe zločin!
- Duchu môže priniesť úžitok len to, čo vykoná z úplne slobodného a neovplyvneného chcenia, aké potrebuje ku skutočnému vzostupu. Všetko ostatné sú veci nepodstatné, ktoré mu môžu len prechodne priniesť zdanlivý osoh alebo škodu.
- Hypnózou násilné spútanie ducha viaže súčasne aj hypnotizéra k svojej obeti, akoby najsilnejšími reťazami. Nevymaní sa z toho dotiaľ, pokiaľ tomu, koho tak násilne zastavil v jeho slobodnom rozvoji, nepomôže tak ďaleko dopredu, kam by bol musel dôjsť, nebyť spútania hypnózou. Je skôr pravdepodobné, že to už nebude môcť dokončiť.

26.Astrológia

- Človek, ktorý by skutočne dokázal náuku o hviezdach pochopiť a ju tiež správne vysvetľovať, mohol by v duchovnom zaujať hodnosť kráľovskú. Niet však ani jedného pozemského človeka, ktorému by boli zverené tieto schopnosti. Preto všetky práce v tejto oblasti musia ostať len žalostnými pokusmi, a preto sú nespoľahlivé.
- Ak sa v jemnohmotnom svete nachádzajú len zlé spätné účinky a dopadajú na človeka, tak ich činnosť je v dňoch alebo hodinách priaznivého žiarenia hviezd buď odrezaná, potlačená alebo aspoň silne obmedzená, čo záleží od druhu žiarenia. Samozrejme to platí aj obrátene. Vplyvom nepriaznivého žiarenia hviezd sa teda môžu zastaviť priaznivé účinky vracajúcich sa dobrých spätných pôsobení.
- Dočasné prerušenie zlých zvratných pôsobení má v určitom zmysle tiež niečo dobré. Stiesnenému človeku dostáva sa tak čas k oddychu, a tým aj sila k ďalšiemu znášaniu nepriaznivých spätných účinkov.
- Výpočty zostanú jednostranným, kusým a nedostupným dielom, plným medzier, skrátka nedokonalé. Vnášajú medzi ľudí nepokoj. Nepokoj je však pre dušu najväčším nepriateľom, prerože otriasa stenu prirodzenej ochrany a vpúšťa tak dovnútra práve to zlo, ktoré by inak nemalo nijaký prístup.

27.Symbolika v ľudskom osude

- Človek netuší, že pri troške pozornosti a celkom nepatrnom úsilí môže jasne pozorovať činnosť pre neho tak dôležitej a ním obávanej karmy. Čím postupne myzne strach a karma stratí svoju hrôzu.
- Keď sa dnes povie: "v pokore sa skloniť pred vôľou Božou," alebo "po správnom spoznaní mocných zákonov prírody využívať ich vlastnosť a účinky," je to jedno a to isté.
- Všetko dianie v stvorení, teda v hmotnosti musí vo svojom kolobehu dôjsť k správnemu ukončeniu, alebo ako možno tiež povedať, musí sa uzavrieť ako kruh. Jemnohmotný začiatok musí mať jemnohmotné ukončenie, ale hrubohmotný začiatok, zase hrubohmotný koniec.
- Spätné pôsobenie, podľa druhu prvotného začiatku môže byť dobré alebo zlé, môže prinášať šťastie alebo nešťastie, požehnanie alebo odpustenie po odpykaní viny. V žiadnom prípade sa mu nedá vyhnúť.
- Ak sa dotyčný človek medzitým vnútorne zmenil natoľko, že v ňom ožilo niečo šľachetnejšie v jeho predchádzajúcom konaní, nemôže sa spätný účinok pre svoju inorodosť pevne zachytiť. Potom nastáva čiste symbolické rozuzlenie mnohej ťažkej karmy, ktoré je však v dokonalom súlade so zákonmi stvorenia, samočinne takto pôsobiacimi podľa zmeny duševného stavu.
- V týchto dejoch, ktoré sú podľa zákonov stvorenia samozrejmé, spočívajú také nesmierne prejavy milosti, aké mohla vytvoriť jedine všemúdrosť Stvoriteľova. V Jeho dokonalom diele je mnoho takýchto spôsobov čisto symbolických rozuzlení, ktorých spätné účinky by človeka ťažko zasiahli.
- Len čo sa v človeku prejaví vážne chcenie k vzostupu, čoskoro bude môcť pozorovať, ako postupne stále viac a viac života prichádza do jeho okolia; akoby mu všemožné veci boli kladené do cesty, čo ale vždy dobre skončí.

28.Viera

- Skutočná viera vzniká až vtedy, keď si človek celkom osvojil obsah Božích posolstiev a tie sa mu stali živým nenúteným presvedčením.
- Božie posolstvá prichádzajú prostredníctvom Božieho Slova, ako aj cez Jeho stvorenie. Všetko svedčí o Bohu a Jeho vôli.
- Človek, ktorý uctieva Boha, čo možno nazvať tiež dôverou v Boha, stojí pevne a isto v celom stvorení. Nebude sa znášať vo fantázii, ani sa nedostane do vytrženia. Práve tak málo bude žiť na Zemi len v duchovnom, ale bude vykonávať svoju pozemskú prácu so zdravými zmyslami a sviežou odvahou.
- Človek nemá mlčky znášať, keď sa mu pácha bezprávie. Inak by tým podporoval a posilňoval zlo.
- Mnohí tzv. veriaci, napriek všetkému vnútornému priznaniu o jestvovaní Boha, obávajú sa posmechu pochybovačov. V skutočnosti tým zapierajú svojho Boha, ku ktorému sa v tichosti modlia.
- Prehovorte konečne nahlas, čieho Ducha ste deti! Konajte bez strachu s každým človekom, hrdo, ako prísluší Božím deťom!
- Viera musí byť živá, to znamená, že musí byť niečím viac ako presvedčením, musí sa stať skutkom! A skutkom sa stane, až prenikne všetkým - celým cítením, myslením i konaním.
- Pravá viera, musí byť silou, ktorá vyžarujúc z ducha človeka, preniká jeho telom i krvou a stáva sa tak jedinou prirodzenou samozrejmosťou. Nie je to nič predstierané, nič vynútené, nič naučené, ale iba sám život!

29.Pozemské statky

- Ak sa povie, že človek sa nemá upriamiť na pozemský majetok, ak usiluje o kráľovstvo nebeské, to neznamená, že má pozemský majetok rozdať alebo zahodiť a žiť v biede. Človek môže a má radostne užívať to, čo mu Boh svojím stvorením učinil prístupným.
- Že sa človek "nesmie upriamiť" na pozemský majetok, znamená toľko, že sa nemá dať strhnúť tak ďaleko, aby hromadenie majetku považoval za najvyšší cieľ svojho života.
- Mienka, že pozemský majetok sa nezlučuje so snahou o duchovný vzostup, spôsobila u väčšiny ľudí aj ten nezmyselný názor, že všetky duchovné snaženia, nesmú mať nič spoločné s pozemským majetkom, ak sa majú brať vážne.
- Aby vážne usilujúci človek chránil a uchovával pred ľudstvom to, čo mu je najposvätnejšie, duchovné, nesmie pohŕdať pozemským majetkom. Vyvolalo by to nezdravý stav, keby tí, ktorí sa usilujú o duchovný vzostup, chceli v dobe materialistov opovrhovať najmocnejšou zbraňou bezohľadných protivníkov!
- Preto vy, skutočne veriaci, nepohŕdajte pozemským majetkom, lebo mohol byť vytvorený len vôľou Boha, ktorého sa snažíte uctievať! Nedajte sa uspať pohodlím, ktoré môže priniesť so sebou vlastníctvo pozemského majetku, ale užívajte ho zdravo.

30.Smrť

- Smrť je niečo, v čo veria všetci ľudia bez výnimky! Každý je o jej príchode presvedčený. Predsa však väčšina ľudí sa bráni myšlienke na smrť i napriek tomu, že už od detstva počítajú s tým, že raz musia zomrieť.
- Okrem narodenia už nejestvuje v pozemskom živote iný, tak významný dej. Smrť a narodenie sú veľmi úzko spojené, lebo jedno vyplýva z druhého.
- Ľudia sa často pokúšajú prejsť ponad smrť sebaklamom, pričom sa kŕčovite namáhajú nemyslieť na ňu.
- Samotné úmrtie nie je nič iné, než narodenie sa do sveta jemnohmotného. Po odlúčení je jemnohmotné telo po nejaký čas zviazané s hrubohmotným akoby pupočnou šnúrou. Šnúra je o to jemnejšia, o čo viac do jemnohmotného sveta zrodený človek, ešte za pozemského bytia, rozvil svoju dušu pre svet jemnohmotný.
- Pri normálnom umieraní stojí jemnohmotné telo už dlhší čas vedľa hrubohmotného. Voľný nehmotný stav spojovacieho povrázku nedovolí vedľa stojacemu jemnohmotnému človeku, počas tzv. smrteľného zápasu, aby pociťoval nejaké bolesti.
- V dôsledku jemnohmotného povrázka sa jemnohmotné telo uvolní v omnoho kratšom čase. Potom sa vznesie nahor, do oblasti kde sa tento človek stretne len s rovnako zmýšľajúcimi.
- Príliš silne prejavená bolesť z rozlúčenia môže sa dotknúť jemnohmotného človeka. Môže sa v ňom prebudiť súcit prípadne prianie povedať slová útechy a bude sa snažiť stať sa pozemsky zrozumiteľným, čím bude vtiahnutý do hrubohmotného tela a umierajúci človek tak pocíti znova bolesti, ktorých už mohol byť zbavený.
- Opätovné odpútanie je potom omnoho ťažšie a dlhšie, nastáva tzv. predĺžený smrteľný zápas. Vinu na tom nesú tí, ktorí ho svojou sebeckou bolesťou privolali späť z jeho prirodzeného vývoja.
- Preto má v miestnosti zomierajúceho vládnuť bezpodmienečne ticho a dôstojná vážnosť, primeraná tejto významnej chvíli! Osoby, ktoré sa nedokážu ovládať, mali by byť odvedené, hoci i násilím, aj keď sú to najbližší príbuzní.

31.Zosnulý

- Človek, ktorý vo svojom pozemskom živote nechce nič vedieť o tom, že je aj život po smrti a že raz sa bude musieť zodpovedať za všetko svoje chovanie a konanie, je v jemnohmotnosti slepý a hluchý. Len pokiaľ je ešte spojený so svojím odloženým hrubohmotným telom, čo trvá dni alebo týždne, môže občas vnímať, čo sa okolo neho deje.
- Tento človek dostáva len to, čo si pre seba vynútil. Nechcel predsa nič vedieť o vedomom živote po pozemskej smrti. Takto si buduje neplodnú jemnohmotnú úroveň a ochromuje zmyslové orgány jemnohmotného tela.
- Može to zmeniť zase len sám, pomocou svojej slobodnej vôle.

32.Zázrak

- Zázrak je dej, nad ktorým sa človek zastaví s počudovaním. Je to niečo, čo on považuje za nemožné.
- Neexistujú však také zázraky, ako si predstavujú mnohí veriaci v Boha! Títo ľudia považujú za zázrak taký dej, ktorý sa odohráva mimo prírodných zákonov, alebo za niečo, čo odporuje zákonom prírody. Práve v tom vidia to Božské!
- Títo úbohí ľudia sa mylne domnievajú, že všemohúcnosť značí možnosť konať ľubovoľne a zázraky považujú za takéto činy ľubovôle. Neuvažujú, ako veľmi tým Boha znižujú.
- Všetko čo postráda prísnu dôslednosť, to nepochádza od Boha. Každý zázrak je bezpodmienečne prirodzeným dejom, vykonaným len mimoriadnou rýchlosťou a najsústredenejšou silou. Nikdy sa nemôže stať niečo neprirodzené. To je úplne vylúčené.
- Ak sa vyliečia choroby, ktoré boli až doteraz považované za nevyliečiteľné, tak v tom nespočíva nijaká zmena prírodných zákonov, ale svedčí to len o veľkých medzerách v ľudských znalostiach.
- Preto tým väčšiu milosť treba vidieť v tom, že Stvoriteľ sem-tam obdarí niektorých ľudí zvláštnou silou, ktorú môžu používať k liečeniu trpiacich ľudí. Vždy však to budú len takí ľudia, ktorí sa vyhýbali vedátorskej domýšľavosti. Veď poznanie, ktoré je pripútané k zemi, udúša celkom prirodzene schopnosť prijímať vyššie dary.
- K zemi pripútané poznanie chce dobývať. Nikdy nedokáže čisto, teda detsky príjímať.

33.Krst

- Ak pokrstenie dieťaťa vykoná kňaz, považujúci to za čisto úradný výkon, je krst úplne bezvýznamný. Neprináša ani osoh, ani škodu. Pri krste dospelého človeka môže jeho ochota k prijatiu podľa stupňa svojej čistoty a sily prispieť k tomu, že sa mu skutočne dostane niečo duchovného.
- U dieťaťa rozhoduje sila a čistota viery toho, kto krst vykonáva, o tom či sa mu dostane určitej duchovnej posily a vytvorí sa tak ochranná stena proti zlým prúdom.
- Krst je úkon, ktorý nemôže účinne vykonáva každý človek, ustanovený cirkevným vedením. K tomu sa hodí človek, ktorý je spojený so Svetlom. Ale taká schopnosť sa nedá dosiahnuť pozemským štúdiom ani cirkevným vysvetením, ale je čisto darom samého Najvyššieho. Takto obdarovaný sa stáva povolaným. Takto povolaný dokáže úkonom krstu skutočne sprostredkovať duchovnú silu, takže krst získa potom hodnotu, ktorú symbolicky vyjadruje.
- Krst teda vyžaduje určitú zrelosť veku a dobrovoľné prijatie krstenca, ako aj povolaného krstiaceho, ak má byť skutočne plnohodnotný.
- Ján Krstiteľ, ktorého kresťanské cirkvi ešte dnes uznávajú ako skutočne povolaného, mal svojich najväčších odporcov práve medzi farizejmi a zákonníkmi, mysliacimi si vtedy o sebe, že sú najpovolanejšími rozhodovať o takých veciach.
- Vysväcovanie kňazov a ich uvádzanie do úradu, nemôže nikdy prinášať väčšie schopnosti k duchovným úkonom, ak človek sám nie je k tomu povolaný.
- Krst vykonaný cirkevným zástupcom, nie je nič viac než predbežný prijímací akt do združenia niektorej náboženskej obce.

34.Svätý Grál

- Všetko, čo sa usiluje dostať zdola nahor, musí sa zastaviť na hranici hmotnosti, i keď je mu povolené to najvyššie, dosiahnuteľné.
- Nikdy nebude môcť ľudský duch, a to ani vo svojej najvyššej dokonalosti a nesmrteľnosti, stáť osobne pred Svätým Grálom! Preto sa tiež nikdy nemôže o ňom dostať podrobná správa do hmotnosti až na Zem, iba ak postredníctvom posla, ktorý bol vyslaný odtiaľ. Ľudskému duchu musí Svätý Grál vždy večne zostať tajomstvom.
- Parcifal je veľkým zasľúbením. Nedostatky a omyly básnikov legiend pre ich príliš pozemské myslenie znetvorili vlastnú podstatu tejto postavy. Parcifal je totožný so Synom Človeka, ktorého príchod zvestoval sám Syn Boží.
- Ako vyslanec boží bude musieť prechádzať najťažšími pozemskými útrapami s páskou na duchovnom zraku, zovňajškom ako človek medzi ľuďmi. Po určitom čase bude zbavený tejto pásky a pozná odkiaľ vyšiel, a tým aj sám seba. Uvidí jasne pred sebou i svoje poslanie, ktoré spojené s prísnym súdom, prinesie spásu vážne hľadajúcim.
- Nikto z duchovne-bytostných, i keby bol akokoľvek vznešený, čistý a žiarivý, nedokáže prekročiť hranicu k božskej sfére. Nikdy nemôže vystúpiť nad svoj pôvod.
- Najvyšší a najvznešenejší je Boh sám vo svojej Božskej bezbytostnosti. O niečo nižšie sa rozprestiera Božsky-bytostné. Oboje je večné. K tomuto sa potom pripája dielo stvorenia, zostupujúc hlbšie a hlbšie. Poslednou úrovňou je hrubohmotnosť, viditeľná ľuďom.
- Jemnohmotnosť v hmotnom stvorení je to, čo ľudia nazývajú onen svet. Oboje však patrí k dielu stvorenia a vo svojich formách nie je večné. Podlieha zmenám za účelom obnovenia a osvieženia.
- Na najvyššom mieste východiska večnej duchovne-bytostnej úrovne stojí hrad Grálu, duchovne viditeľný, hmatateľný, pretože je ešte rovnako duchovne-bytostného druhu. V tomto hrade Grálu je miestnosť, nachádzajúca sa na samej hranici smerom k Božskej úrovni, je teda ešte éterickejšia ako ostatné duchovne-bytostné. V tejto miestnosti sa nachádza ako záruka večnej dobroty Boha Otca a ako symbol jeho najčistejšej Božskej lásky a súčasne ako východisko Božej sily: Svätý Grál!
- Svätý Grál je nádoba, v ktorej to neprestajne vrie a vlní sa ako červená krv bez toho, že by pretekala. Je ožiarená najjasneším svetlom a len najčistejším zo všetkých duchovne-bytostných je dopriate hľadieť do tohoto svetla. Sú to strážcovia Svätého Grálu!
- Ani jeden ľudský duch nemôže vstúpiť do tejto posvätnej miestnosti. Aj vo svojej najvyššej dokonalosti je ešte príliš hutný. Ďalšie zéterizovanie by pre neho znamenalo úplný rozklad alebo spálenie.
- Strážcovia Grálu sú veční praduchovní, ktorí nikdy neboli ľuďmi. Sú vrcholom všetkého duchovne-bytostného.
- Z času na čas, v deň Svätej holubice, zjavuje sa nad nádobou holubica, ako obnovené znamenie nepremennej božskej lásky Otcovej. Je to chvíľa spojenia, prinášajúca obnovenie sily. Od toho závisí pretrvávanie celého stvorenia!
- Je to okamih prílivu života pre celé stvorenie! Je to stále sa opakujúce nutné potvrdzovanie zmluvy, ktorú Stvoriteľ udržuje so svojím dielom. Keby raz bol tento príliv prerušený, keby neprišiel, muselo by všetko jestvujúce pomaly zoschnúť, zostarnúť a rozpadnúť sa. Potom by prišiel koniec všetkých dní a zostal by len sám Boh, ako tomu bolo na počiatku! Lebo len On sám je Život.
- Na najvyššom vrchole každej z úrovní stvorenia sa nachádza hrad Grálu, na mieste prechodu a prenosu sily. Tento hrad je obrazom skutočného najvyššieho hradu Grálu, stojaceho na vrchole celého stvorenia, ale vždy rovnakej podstaty ako dotyčná úroveň.

35.Tajomstvo Lucifera

- Lucifer je pôvodcom falošného princípu, je jeho východiskom a nacou silou.
- Jedine v hmotnosti sa stretávajú svetlé a temné pôsobenia, teda oba protikladné princípy. Podľa toho, ku ktorému princípu sa ľudská duša podľa vlastného priania viac prikloní, to rozhodne buď o jej vzostupe k svetlu, alebo o jej smerovaní nadol, k temnu.
- Ak sa dá človek zlákať k temnu, vystavuje sa nebezpečiu, že ho to strhne až do hlbín za najkrajnejší kruh jeho normálneho putovania, a že potom už viac nenájde cestu k vzostupu. Zlákaný temnom bude neustále vlečený spolu s obrovským kolobehom hmotného stvorenia až k jeho rozkladu.
- Rozklad potom rozruší jeho duchovnú osobnosť, získanú počas putovania stvorením, takže utrpí duchovnú smrť a bude rozprášený do duchovného prasemena.
- Lucifer sám stojí mimo hmotného stvorenia, a preto nebude s ním strhnutý do rozkladu, ako sa to deje s obeťami jeho princípu. Lucifer je totiž večný, pretože pochádza z jednej časti Božsky-bytostného. Lucifer bol vyslaný k podpore duchovne-bytostného a k napomáhaniu jeho vývoja. Zvolil si však iné cesty, než mu boli vytýčené. Zneužil danú mu moc a okrem iného, princíp pokušenia namiesto princípu pomáhajúceho podporovania.
- V Biblii opísané pokušenie v raji ukazuje účinok pôsobenia luciferovho princípu. Obrazne sa tam znázorňuje, ako sa Lucifer snaží pomocou pokušenia vyskúšať silu alebo odolnosť ľudského páru, aby ho pri najnepatrnejšom zakolísaní ihneď zrazil nemilosrdne na cestu zničenia.
- Lucifer nechce v dobrote čakať na pozvoľné dozrievanie a zosilňovanie ľudských duchov. Hľadí zničiť všetko slabé a pracuje v tomto smere bezohľadne.
- Pritom opovrhuje obeťami, ktoré podľahli jeho pokušeniam a úkladom, a chce aby pre svoju slabosť zahynuli.
- Sledovaním svojho nesprávneho princípu môže Lucifer dať síce podnet k cestám, pre ľudstvo nebezpečným, avšak nemôže ľudí nútiť k niečomu násilím, pokiaľ sa oni sami k tomu dobrovoľne nerozhodnú.
- Človek ako taký stojí pevnejšie v hmotnom stvorení než Lucifer, a preto je desaťnásobnou hanbou, ak sa dá zvábiť touto, v porovnaní s ním, slabšou silou.
- Lucifer by bol vôbec bezmocný, keby sa ľudstvo namáhalo stvoriteľom dané prazákony poznávať a ich dodržiavať.
- Luciferov pôvod podmieňuje, že sa k nemu môže osobne priblížiť a proti nemu vystúpiť len ten, kto je rovnakého alebo vyššieho pôvodu. Musí to byť vyslanec boží, vyzbrojený posvätnou vážnosťou poslania a spoliehajúci sa na zdroj všetkej sily, na samého Boha Otca. Táto úloha je pridelená ohlásenému Synovi Človeka. Je to osobný boj zoči-voči, je to splnenie zasľúbenia v "Parcifalovi".
- "Posvätná kopia", čiže božská moc, musí byť Luciferovi násilím odobratá a navrátená do správnych rúk, čo sa odohrá v osobnom boji Parcifala s Luciferom! Boje, ktoré sa potom k tomu pridružia a budú zasahovať do jemnohmotnosti i hrubohmotnosti, sú len dôsledkami tohoto jediného veľkého boja, ktorý musí priniesť zasľúbené spútanie Lucifera, oznamujúceho začiatok tisícročnej ríše.